ANETA LANGEROVÁ
17.10.2012
Pár míst
CD + DVD
Supraphon


Výber toho najlepšieho z repertoáru Anety Langerovej v akustickej podobe na audio aj audio-video zázname z koncertného programu Pár míst. Predstavenie, ktoré sa odohralo v deň štátneho smútku 23. 12. 2011, začalo netradične dlhou minútou ticha na uctenie pamiatky Václava Havla a prvé tóny tria sláčikov zahájili predvianočný koncert zvukom ako z krematória. Pesničky boli prearanžované pre sláčikové trio, v ktorom na violončelo hrala a vokálmi pomáhala Dorota Barová (Tara Fuki). Na klavír hral Jakub Zitko, ktorý sa kolegom postaral aj o partitúry a na akustickú gitaru sa speváčka doprevádzala sama. Tej akordy nebolo treba písať, pretože väčšinu z nich si vymyslela sama, rovnako tak aj texty. Napriek tomu, že väčšinovou témou Anetiných pesničiek sú rôzne citové vzplanutia, pohasínania a mnoho utrpenia s trochou radosti medzi nimi, po pridaní všetkých ostatných ingrediencií sa Anetin trojcédéčkový repertoár zhrnutý do jedného koncertu javí ako prirodzený a v svojej kvalite konzistentný. Autorom najsilnejších vecí – Hříšná těla, křídla motýlí a Jedináčku -, je marsyasovský Oskar Petr, inak tiež autor silných vecí známych z podania skupiny Lucie (Chci zas v tobě spát, Medvídek...). Hitová Voda živá pochádzajúca od Michala Hrůzu budí kvapku nedôvery, viac menej v kontexte ostatného zapadá. Zhrnuté – príjemný koncert, Aneta je český originál. Jej hlas, charakteristické „ž“, prednes, vrátane vzhľadu a miernej (sympatickej) neistoty, ktorá sa odkryla po tom ako zahodila svoje pankáčske mimikri, to všetko je sympatické a uveriteľné. Kedysi sa o nej hovorilo ako o tej čo vyhrala v Česko hľadá Superstar, dnes je pertraktovaná jedna z najvplyvnejších žien orientovaných na rovnaké pohlavie. Je súčasťou popovej scény, ale robí veci po svojom. Aneta musela prebehnúť pomedzi veľa stromov, obzerať sa čo na ňu zo šera vyskočí. Navonok ten jemný nepokoj neutají, ale to čo robí a ako to robí dokazuje, že vo vnútri ju niečo vedie z toho lesa von jedinou správnou cestou.
CD + DVD
Supraphon


Výber toho najlepšieho z repertoáru Anety Langerovej v akustickej podobe na audio aj audio-video zázname z koncertného programu Pár míst. Predstavenie, ktoré sa odohralo v deň štátneho smútku 23. 12. 2011, začalo netradične dlhou minútou ticha na uctenie pamiatky Václava Havla a prvé tóny tria sláčikov zahájili predvianočný koncert zvukom ako z krematória. Pesničky boli prearanžované pre sláčikové trio, v ktorom na violončelo hrala a vokálmi pomáhala Dorota Barová (Tara Fuki). Na klavír hral Jakub Zitko, ktorý sa kolegom postaral aj o partitúry a na akustickú gitaru sa speváčka doprevádzala sama. Tej akordy nebolo treba písať, pretože väčšinu z nich si vymyslela sama, rovnako tak aj texty. Napriek tomu, že väčšinovou témou Anetiných pesničiek sú rôzne citové vzplanutia, pohasínania a mnoho utrpenia s trochou radosti medzi nimi, po pridaní všetkých ostatných ingrediencií sa Anetin trojcédéčkový repertoár zhrnutý do jedného koncertu javí ako prirodzený a v svojej kvalite konzistentný. Autorom najsilnejších vecí – Hříšná těla, křídla motýlí a Jedináčku -, je marsyasovský Oskar Petr, inak tiež autor silných vecí známych z podania skupiny Lucie (Chci zas v tobě spát, Medvídek...). Hitová Voda živá pochádzajúca od Michala Hrůzu budí kvapku nedôvery, viac menej v kontexte ostatného zapadá. Zhrnuté – príjemný koncert, Aneta je český originál. Jej hlas, charakteristické „ž“, prednes, vrátane vzhľadu a miernej (sympatickej) neistoty, ktorá sa odkryla po tom ako zahodila svoje pankáčske mimikri, to všetko je sympatické a uveriteľné. Kedysi sa o nej hovorilo ako o tej čo vyhrala v Česko hľadá Superstar, dnes je pertraktovaná jedna z najvplyvnejších žien orientovaných na rovnaké pohlavie. Je súčasťou popovej scény, ale robí veci po svojom. Aneta musela prebehnúť pomedzi veľa stromov, obzerať sa čo na ňu zo šera vyskočí. Navonok ten jemný nepokoj neutají, ale to čo robí a ako to robí dokazuje, že vo vnútri ju niečo vedie z toho lesa von jedinou správnou cestou.
Martin Chrobák